Je to tak...

Autor: Matúš Oslanec | 15.2.2012 o 18:01 | (upravené 15.2.2012 o 19:07) Karma článku: 4,34 | Prečítané:  176x

Prečo básne pochmúrne sa píšu,

keď vieme do nich úsmev vniesť?

V potravinách kúpim tvarohového Míšu,

a vkľude sa ho pokúsim zjesť.

 

Nech zamrzne mi z Míšu úsmevisko,

hnev a smútok odpratať na smetisko,

a vnútorný hlas na mňa prehovorí:

"nedaj najavo čo ťa škrie ani bohovi".

 

Lebo ľudí najviac teší,

keď sa budí smútok v duši.

Niekde v evolúcii pravdepodobne nastala chyba,

A pár revolúcii rozhodne nenahradí to čo ľuďom v duši chýba.

 

Vtipnú báseň napísať som chcel,

no aj ja som použil pochmúrny tmel.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?