Je to tak...

Autor: Matúš Oslanec | 15.2.2012 o 18:01 | (upravené 15.2.2012 o 19:07) Karma článku: 4,34 | Prečítané:  180x

Prečo básne pochmúrne sa píšu,

keď vieme do nich úsmev vniesť?

V potravinách kúpim tvarohového Míšu,

a vkľude sa ho pokúsim zjesť.

 

Nech zamrzne mi z Míšu úsmevisko,

hnev a smútok odpratať na smetisko,

a vnútorný hlas na mňa prehovorí:

"nedaj najavo čo ťa škrie ani bohovi".

 

Lebo ľudí najviac teší,

keď sa budí smútok v duši.

Niekde v evolúcii pravdepodobne nastala chyba,

A pár revolúcii rozhodne nenahradí to čo ľuďom v duši chýba.

 

Vtipnú báseň napísať som chcel,

no aj ja som použil pochmúrny tmel.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.


Už ste čítali?